SHMU

Slovenský hydrometeorologický ústav ponúka mnoho zdrojov predpovede počasia. Keďže sa meteorológiou zaoberám už dlhšiu dobu, poznám presný postup, ktorým vznikajú predpoveďové grafy. Z grafov sa následne robia slovné predpovede. Pokúsim sa vám vysvetliť, ako sa v tom vyznať. K obrázkom sú vysvetlivky, ktoré sa zobrazia po ich otvorení.

Na spodnej časti každej "Meteostránky" som umiestnil dotazník pre vaše osobné otázky, dotazy alebo komentáre. Píšte, keď niečo nie je jasné, niečo som vynechal, alebo by ste chceli mať niečo vysvetlené. Rád vám odpíšem. :)

Krátkodobé i dlhodobé predpovede sa dajú spraviť z grafov a družicových obrázkov. Krátkodobo až aktuálne z radarových obrázkov (ktoré nie sú vždy aktuálne ... oneskorenie niekedy dosahuje 10-30 minút). Grafy treba len čítať, je to najjednoduchší spôsob z troch.

Sú 4 a každý zobrazuje niečo iné. 2 krátko a 2 dlhodobé z toho 2 predpovede a 2 predpoklady. Optimálne je sledovať všetky. Vysvetlenie je pod každým obrázkom.

ALADIN    - Meteogram na 3 dni zobrazuje predpokladaný priebeh teploty, oblačnosti, zrážok, tlaku, sily a smeru vetra. Vysvetlivky ku každému grafu sú pod nimi, je tam vysvetlená každá čiara či farba. Stačí prečítať určitú hodnotu v určitom čase. Vypočítava sa na okruh 5km v okolí mesta, ktoré ste dali zobraziť.

                - Epsgram na 2 dni zobrazuje rozdiely z viacerých Meteogramov na 3 dni. Čím je väčší rozdiel v hodnotách, tým je predpoveď nepresnejšia. Vidieť tam vlastne pravdepodobnosť toho, aké bude počasie. V kombinácii s 3-dňovou predpoveďou sa dá dosť slušne predpovedať ako bude dnes,zajtra, možno ešte napozajtra.

ECMWF    - Meteogram na 10 dní zobrazuje predpoveď na okuh 25km (na väčší okruh, teda menej presne). Informácie sa dajú vyčítať rovnako ako z 3-dňovej predpovede.

                 - Epsgram na 8 dní zobrazuje rozdiely z viacerých Meteogramov na 10 dní. Najväčšie rozdiely zvyknú byť v tlaku vzduchu v posledných dňoch grafu. To znamená len jedno, predpoveď na tak vzdialenú dobu bude len málo presná.

Týždeň vopred sa dá predpovedať počasie na základe dlhšieho pozorovania vývoja a zmien posledných dvoch grafov. Čím sme bližšie k dňu, na ktorý potrebujeme predpoveď, tým presnejšie to bude.

Spraviť si predpoveď počasia podľa radarov nie je tak jednoduché ako z grafov. Vyžaduje si to nejaké skúsenosti a schopnosť predvídať budúci vývoj situácie. Počas každého ročného obdobia a v závislosti od prevládajúceho teplého alebo studeného frontu sa mení smerovanie zmien. Rozhranie dvoch frontov, hlavne s väčším tepelným rozdielom, je väčšinou najbúrlivejšie počasie.

Nechcem tu písať o princípoch fungovania meteorologických systémov, prečo sa deje, čo sa deje alebo ako. Platia tu pravdaže určité zákony a pravidlá, podľa čoho sa všetko riadi. Ale budúce počasie sa dá predpokladať aj bez vysokej školy (na ktorej študujem :D ).

Za teplých letných dní je obvyklé počasie zachytené na radare (vyššie) a družiciach (nižšie). Doobedu krásne slnečne, zohrieva sa vzduch a nad vrchmi sa začína kondenzácia, z ktorej bude neskôr pršať. V obdobia, z ktorých sú tieto snímky, sme boli na rozhraní dvoch frontov, takže vývoj bol agresívnejší. Prvá snímka (10 hod. UTC, 12 hod. nášho pásma) obsahuje dve búrkové centrá na severe, ktoré sa časom posunú a naberú na veľkosti i sile.

Smer a rast takýchto systémov je vidieť na animácii. S vedomosťou, kde sa nachádzame, sa dá určiť ako skoro to k nám dorazí. Medzi obrázkami je 5 minútový rozdiel, za ten čas sa mrak o niečo posunie a ak nemá v ceste prekážku (nejaký poriadny kopec) bude tak pokračovať. Počas teplého dňa (a dostatočnej vlhkosti vzduchu) pri postupe nasáva mrak dalšiu vlhkosť a bude rásť ďalej (ako to je vidieť na snímkach). Predpokladať smer a veľkosť sa dá vo väčšej miere z družíc.

Na radare je vidieť ako sa pohybujú lokálne systémi, ich vznik a smerovanie. Na družiciach sa zviditeľný vznik, smerovanie a vývoj väčších systémov. Čím viac toho vieme a vidíme, tým lepšie sa vieme rozhodnúť. Snímky Strednej Európy nám stačia na pár štátov, na skoro tak veľkú plochu ako môžeme vidieť na radare. Vždy sa však oplatí pozrieť sa aj ďalej za hranice tých snimok, na väčšiu plochu.

Môže byť nad našimi hlavami oblačnosť a predsa neprší. Je to jednodeché - máme mnoho typov oblakov. Culumonimbusy, takzvaná kopovitá oblačnosť, prináša dážď a je rozoznateľná na dužici aj radare. Iné oblaky môžu vytvoriť súvislú vrstvu, zakriť Slnko ale dážď neprinesú - nemajú v sebe dosť vlhkosti (občas vytvárajú  polopriesvitnú vrstvu alebo roztrhaný povlak, tiež sa dajú zreteľne odlíšiť na družicových obrázkoch).

Na celoeurópskych snímkach vidiť celé systémy a ich pochyby. V malom vidíme čo sa deje, vo veľkom prečo vlastne. Najčastejšie ak nemáme nad sebou vlastnú cirkuláciu, prichádzajú frontálne systémi zo západu. Stáva sa, keď sa systém točí proti smeru hodinových ručičiek, nasaje teplý vzduch z juhu a prinesie ho k nám. Alebo naopak v smere hodiniek nasaje studený vzduch zo severu. Tým pádom môže na Slovensku vzniknúť teplý južný vietor alebo studený severák. Smer vetra sa udáva podľa smeru odkiaľ vietor fúka.

Tlaková výš alebo anticyklóna je oblasť vysokého tlaku vzduchu (točí sa v smere ručičiek). Prináša menej oblačnosti a vietor fúka smerom von (k tlakovej níži). Pekné málo až úplne bezoblačné počasie. V jesennom a zimnom obdobý je zvýšený výskyt hmiel a nízkej oblačnosti.

Tlaková níž alebo cyklóna alebo depresia je oblasť nízkeho tlaku vzduchu (rotuje proti smeru hodiniek). Vzduch prúdi ku stredu z okrajov. Prevažne oblačné a daždivé počasie, front zvyčajne tlačí pred sebou teplý až prehriaty vzduch (to nepríjemné dusné obdobie pred trvalými zrážkami a ochladením).

Predpokladať smerovanie určitého systému sa presne vysledovať aj týždeň vopred, chce to len skúsenosti a pozorovanie.